Vrátna dolina, 20. - 22. október 2000

Sám osobne nepoznám okolie Vrátnej doliny a preto, keď som dostal od vás typ na miesto stretávky, bol som zvedavý, ako to dopadne. A za seba musím povedať, že je tam nádherne a určite k výslednému dojmu prispelo aj neskoré babie leto.

Vratna_dolina_28_150.jpg

Vratna_dolina_22_150.jpg

Vratna_dolina_12_150.jpg

Na chatu Pod sokolím sme dorazili ešte v piatok. Predpoveď počasia veštila nádherný výlet v okolí. A čuduj sa svete, meteorológovia mali pravdu. Uz ráno pri raňajkách sme sa rozhodli, že sa pôjde na Rozsutec.

Vratna_dolina_16_150.jpg

Vratna_dolina_18a_200.jpg

Vratna_dolina_29_150.jpg

Výlet začal na Jánošíkových dierach s množstvom vodopádov a rebríkov...

Vratna_dolina_14_150.jpg

Vratna_dolina_15_150.jpg

Vratna_dolina_11_150.jpg

A napriek tomu, že sa nám Zuzka okúpala v potoku, nič nás nezastavilo v ceste na Rozsutec.

Vratna_dolina_17_150.jpg

Vratna_dolina_10_150.jpg

Vratna_dolina_27_150.jpg

Vždy som si myslel, ze dolomity sú len v Taliansku...

Vratna_dolina_24_150.jpg	Vratna_dolina_25_150.jpg	Vratna_dolina_26_150.jpg	Vratna_dolina_13_150.jpg
Vratna_dolina_21_150.jpg	Vratna_dolina_30_150.jpg	Vratna_dolina_09_150.jpg	Vratna_dolina_32_150.jpg

No bol to naozaj nádherný výlet a škoda, ze nás bolo iba tak málo. Pri výstupe sme si zaspomínali na spoločný výstup na Kriváň v 1985 roku.
Po obede prišli ďalší, a tak sme si mohli urobiť nostalgický večer spomienok s premietaním diákov z našich spoločných akcií po skončení školy. Ľuboš Kravár pridal pár (asi tak 200 :-) ) záberov z Írska a Francúzska, ktoré nafotil na tohtoročnej dovolenke.

Vratna_dolina_33_150_75.jpg

Vratna_dolina_34_150_75.jpg

Vratna_dolina_31_150.jpg

No a pre veľký úspech sme na druhý deň zopakovali výlet po Jánošíkových dierach...

Vratna_dolina_20_150.jpg

Vratna_dolina_19_150.jpg

Vratna_dolina_35_150_75.jpg

Vratna_dolina_36_75.jpg

... a aj na budúce nezabudnite vziať deti so sebou.

Vratna_dolina_05.jpg

Vratna_dolina_06.jpg

Vratna_dolina_07.jpg

Borisovi, Naďke , Evke a Cigánke sme poslali pozdrav zo stretávky (dúfam, že ho príjmu ako pozvanie na nasledujúcu ...)

pohladnica1_vratna_dolina.jpg

pohladnica2_vratna_dolina.jpg

pohladnice_vratna_dolina.jpg

A aby ste aj vy mali nejaké správy od ostatných spolužiakov, niektorí mi poslali pár slov o sebe, prípadne priložili niekoľko fotiek, tak treba čítat túto správu až do konca:

Janka Vanišová (Rusnáková) - zábery z dovolenky

Janka_Rusnakova1.jpg

Janka_Rusnakova2.jpg

Janka_Rusnakova3.jpg

Mily Lubo,
je velmi mile, ze si ma predsa len nasiel, ale pre kratkost casu si svoje povinnosti neviem zariadt tak, aby som mohla prist.
Pracujem v sukromnej firme K-Trade, ak by to niekoho zaujimalo, ako obchodny
referent {objednavky, styk so zakaznikom, faxy, maily atd.}. Firma je distribucna, zamerana na vybavenie labakov nielen sklom, pristrojmi, laboratornou chemiou , ale aj serami , reagenciami a pod. vecami pre imunologiu a virologiu .
Moje dcery maju 12 a takmer 6 rokov. Petra chodi na osemrocne gymnazium nemecke { nemcina je po nasom pobyte v NSR jej druhy materinsky jazyk }a venuje sa tancu, stepu a divadlu, Miska chodi este do skolky a robi uz treti rok modernu gymnastiku {tento rok by uz mala ist na sutaz najmensich }.

Stavarina, ako vidno, ostala aj v mojom pripade visiet na klinci. Styk s roznymi ludmi je ovela zaujimavejsi.
Pozdravuj tam vsetkych, fotiek z akcii mam dost, ale su momentalne pre prerabanie bytu niekde v pivnici. Prajem veselu zabavu, pekne pocasie a tesim sa na najblizsie stretnutie.

S povzdychom , leta bezi, a s pozdravom

Jana Vanisova - Rusnakova {moj mobil do Tvojho adresara, aby si sa nabuduce nemusel vyhovarat, ze si ma nenasiel je 0905639209, domov 54434511, stale Medena 21, rozsirena o par cm stvorcovych - pridi pozriet, uz to nespoznas!}

Evka Verešová (Klaučová) z Košíc:

Ahoj Lubo,

som novacikom v praci s E-mailom. Snad aj preto mi poslanie spravy trva tak dlho.
Opat som sa pokusila ti poslat spravu ,ale nepresla a tak idem skusit inu. Snad budem mat viac stastia a tak ti posielam par riadkov o sebe.
Vlastne ani neviem co by som napisala. Po skole som sa vratila do Kosic. Chvilu som robila na projekcii a teraz som na Magistrate mesta - na oddeleni vystavby.
Narodili sa mi dvaja synovia Matej a Lukas, dnes uz 12 a 14 rocni. Chodia na matematicke gymnazium.
Su to zlate deti so svojimi vymyslami, na ktore treba mat obcas poriadnu davku trpezlivosti. Kazdy rok sme v lete na aj na vam znamej chate v Tatrach. Ked si sa mi ozval Lubo, zaspominala som si na tie pekne chvile, ktore sme na chate, ale aj inde stravili. Tvoj zaujem o moje existovanie mi padol velmi dobre, hlavne v terajsom obdobi. Ver, ze som uz aj olutovala svoju malu odvahu na stretnutie. Takze snad o rok. Ak sa ale niekto z vas zatula do Kosic budete vitani. Pozdravujem vas vsetkych a tesim sa na nove spravy o vasom zivote.

Eva

Laco Graus - ako ináč, deti v centre pozornosti...

laco_f1.jpg

laco_f2.jpg

laco_f3.jpg

Ako som dostal správu od "jeho maličkosti" stretne sa Vás dosť a ani
15-rokov po skončení školy neotáľate ísť na hory.
Žial ja sa nemôžem zúčastniť ani jeden deň.
Príčina : rodinná "slezina" na oslave detí (prvák Lukáš - meniny a
Branislav 21.10.2000 svoj prvý rok).
Nakoľko byt je malý a rodina početná začíname s oslavami v piatok a
dúfam, že končíme v nedelu.

Niečo o sebe :
Pracujem zatiaľ stále v Poľnobanke, ako dozor investora.
Za posledný rok som mal na starosti realizáciu 3 pracovísk v
Bratislave, ďalej Topoľčany, Trnavu, Šamorín, zriadenie plynovej kotolne v
Prešove, rekonštrukciu v Martine,...
Investičná výstavba vôbec, alebo práve v banke, nie je jednoduchá.

Veľmi rýchlo mi plynie ten posledný, alebo vlastne tých posledných pár rokov.
Jedna svetlá výnimka je napr. taká dovolenka v našich Vysokých
Tatrách, z ktorej Vám zasielam aj zopár snímkov.
Braňo bol spokojný, keď som ho nosil v nosiči, ako je na fotke kde sme
si pochutnávali aj na čučoriedkach nad
stanicou lanovky Štart pri ceste na Skalnaté pleso.
Ďaľšia fotka malého turistu bola urobená po dosiahnutí Popradského plesa.
A aby ste spoznali nášho, dnes už prváka Lukáša, sú na ďaľšej fotke
obaja bratia svorne na posteli.

Okrem práce ma navyše zamestnáva aj taká činnosť, ako je práca vo
Výbore vlastníkov nášho bytového domu,
kde sme tento rok menili správcu a ešte nemáme dotiahnuté všetky práce
a vysporiadania s pôvodným správcom.
Legislatívna stránka bytov v osobnom vlastníctve je proste v tomto
štáte úžasná vec, hlavne v starých domoch so starými
luďmi, ktorí všetko ofrflú.

Iba občas sa mi podarí stretnúť niekoho z Vás, tak ako náhodne pred
nedávnom Vierku Cigánikovú pri nášteve Medickej záhrady.

Dúfam že, Vám bude všetkým veselo, vyjde počasie a aj celý program
stretnutia.

S pozdravom Laco.

Boris Kostura - ... terajšia adresa Sydney, Austrália...

Lubo,
skoro som odpadol od computra ked som dostal Tvoj mail - dakujem ze si sa ozval.

Dufam ze sa Vam stretavka vydari, dajte vediet ze kto sa ako ma, kde kto je a ucinkuje.

My sa mame dobre, mali sme tu zopar rodinnych navstev zo Slovenska pred a pocas olympiady a teraz dobiehame zameskane. Vcelku sme velmi 'busy' niekedy az nad mieru, ale treba robit ked je robota.

Tolko nateraz narychlo zo Sydney, srdecne pozdravujem vsetkych spoluziakov, nech sa Vam vsetkym dari.

Z 'Down Under' sa lucim Australskym bojovym (olympijskym) 'Aussie Aussie Aussie' ...

BORIS
-------------------

Lubo,

Presvedcil si ma - mojich velmi strucnych desat rokov je v
prilozenom subore
BK_2000. Fotky zatial neposielam, mozno niekedy osobne.

Dufam ze Vas moj datovy subor ku smrti neunudi.

S pozdravom, BORIS.

------------------------------
Ahojte tam Hore!

Na Lubovu Pistekovu vyzvu som sa rozhodol ze o nas nieco napisem - nerad pisem o sebe, nejako mi to nejde od ruky.

Ked sme v'89 odisli do Londyna ani vo sne ma nenapadalo ze ako to vlaste na svete chodi, ake maju ludia v tej ktorej krajine priority.

Anglicko bolo spociatku velmi ne-anglicke, nase prve kontakty boli s farebnymi, a my ako spravny vychodoeuropania sme sa nemohli ubranit urcitym predsudkon ... myslim ze kto bol v Anglicku a dlhsie zil v Londyne a hlavne cestoval po Londyne bude chapat ako sme sa asi v 14,000,000-novom farebnom meste citili. Ale zvykli sme si. Ked sme sa asi po 4 tyzdnoch vedeli dohovorit, nasli me si nejaku robotu na zahnanie casu, po pol roku sme uz mohli legalne pravovat a to sme obaja vyuzili.

Ja smo vyhral konkurz na konzultanta pre SOM (Skidmore Owings & Merrill) - americku firmu so sidlom v Chicagu, moja pociatocna pozicia bola Façade Engineer. Tana pracovala v butique na High Street Kensington. Ako paradoxne to bude zniet, ale fakt bol taky, ze napriek tomu za Tana robila v obchode a ja vo svojom fachu, niekedy som jej zavidel roznorodost prace s ludmi. Hlavne ked 'predavacky' rozpravali ako debatovali so znamini sportovcami, hercami, princeznami atd. Aka to nudna (sa mi vtedy zdala) inzinierska profesia. Ale preslo ma to a ostal som u toho - v Londyne sme robili fasady na budovy okolo Broadgate Development (komercne budovy okolo Liverpool Street Station). Myslim ze v jednej budove (Phase 8) je teraz 'Banka pre investicny rozvoj Vychodnej Europy).

V Londyne sme vydrzali dva roky, v 1991 sme sa odstahovali zo Sydney, kde zijeme doteraz. Tu som sa uz nenudil - mal som asi stastie. Hned som si zohnal robotu v sukromnej firme ktora sa specializovala na komercne svetliky a zasklenia. A cuduj sa svete, hoci to konstruovali vcelku dobre, vela o tom nevedeli (teda co sa tyka fyziky atd.). Ako poradcov pouzivali UTS v Sydney, Prof. Jeff Smith z UTS Sydney je jednym zo svetovych odbornikov uznavanych v tejto oblasti, spolu so slovenskym odbornikom, panom Kittlerom, o ktrom sa vzdy velmi uctivo vyjadroval.
Robota bola hned zo zaciatku velmi zaujimava, po 3 mesiacoch sme vyhrali tender na National Science Center v Kuala Lumpur (KL), Malaysia - kopulu o priemere 60m zasklenu zelenym polycarbonatom. Zasklievaci kontract sme vyhrali od nemcov, boli sme asi o 1/3 lacnejsi ... (lacna slovenska pracovna sila ???) ... ale nie, myslim ze sme urobili krajsi aj ekonomickejsi design. Od vtedy ako sme zrealizovali KL pred 6-timi rokmi, vlastne som sa dodnes nezastavil, teda okrem cestovania po ktorom som vzdy tak tuzil.

Za poslednych 7 rokov sme boli asi 10 mesiacov na cestach, presli sme takmer cely anglicky hovoriaci svet, na Slovensku sme boli asi 9 krat, vzdy sme sa ale velmi radi vracali so Sydney kde sa citime ako doma hoci tu nemame ziadnu rodinu a iba zopar dobrych znamich - cudny pocit, vysvetlujem si to tym ze domov moze byt aj tam kde sa cloveku dari a dobre sa tam citi.

Pomedzi cestovanie sa nam podarilo zrealizovat zopar dalsich zaujimavych projektov, vela z nich ste mali moznost vidiet v TV pocas Sydney2000 OH. Robili sme strechu a fasady/ vstupy ma hlavny Olympic Stadium, Lighting Towers osvetlujuce Olympic Boulevard, svetliky ma Olympic Aquatic Center atd. Tiez sme si otvorili vlastnu cestovnu kancelariu ktoru manazuje Tana. Roboty je vyse hlavy, o to dolezitejsie je intenzivne odpocivat.

Co sa tyka zivota v Sydney je dost odlisny od napr. Zivota v Anglicku alebo USA. Podla mojho nazoru je to akysi kompromis medzi konzervativnym Londynom a modernymi USA. Ked sme boli na cestach tak sme mohli porovnavat, niekedy ale velmi tazko porovnavatelne fakty. Vela sme sa ale na cestach dozvedeli -take pikosky. Napriklad ked sme boli na svetoznamej Vaikiki beach v Honolulu dozvedeli sme sa ze piesok bol privezeny z Australie - to by ma ani vo sne nenapadlo! Ale napriek vsetkym negativnym nazorom na LA, nam sa tam strasne pacilo, a keby sme raz zo Sydney odisli tak by sme asi isli byvat do LA's Santa Monica - toto predmestie nam velmi ucarilo. Z exotickych miest sa nam este velmi paci Kuala Lumpur, ale je tam pomerne vlhko. Ked som bol pracovne v Middle East bol som prijemne prekvapeny Bahrain-nom, citil som sa tam ako v anglicku a nie ako v arabskej krajine. Podobne ako v anglicku, vacsinu roboty robia indovia.

Ale spat to Australie - vseobecne povedane, nie je to tu len med lizat, tak ako nikde na svete, a pecne holuby nepadaju do ust same od seba, ako nikde na svete - musi sa tu robit, ako takmer vsade. Svet a zivot tu 'Down Under' je ale znesitelny asi z kazdeho hladiska a kriteria. Teda aspon nam sa tu velmi paci.

Tolko teda z po - olympijskeho Sydney! Prajem Vam aby sa stretavka vydarila a vsetkym len to najlepsie.

S pozdravom,

BORIS.

a na záver Trrr Achááá... Nadka Netopilíková (Zábojníková) z Kanady

Ahoj Lubo!
Neskoro, ale predsa! vsetkych srdecne pozdravujem a ospravedlnujem sa, ze som sa skor neozvala! Robi mi zatazko otvorit doma E-mail a vcera som sa uz nahnevala a vsetky tvoje odkazi som si poslala do roboty, aby som si ich v klude precitala. Mam hrozne zamestnanie, co sa tyka casu, lebo musim robit vela nadcasov a doma potom nestiham. Tam odflakam co sa da. Chlapci su stale aj tak kdesi vo vetre, ci uz hraju tenis, hokej alebo cosi ine. Uz zacal aj ten najmensi, takze mam doma troch hokejistov. Hrozne. Zato moj manzel mi cez Nepster nahrava pesnicky, ktore som nepocula uz cele storocie ako Sala-la-la-li, Sedum dostavniku, Vabiho Daneka, Jaru Nohavicu......
Aspon kusok domova. Vzdy pri tom myslim na krasne casy kdesi v horach pri ohnicku, alebo na lyzovackach...
Pytas si moju adresu:

Nada Netopilikova
4259 Bacchus Cres.
Mississauga
L4W 2Y2 Canada
E-mail:rnetopilik@ica.net
Ph.: (905) 212 7049

alebo do roboty (E-mail si precitam skor v robote, tu ho mam zapnuty stale, ale doma ho nevidim niekedy mesiace)
Nadia Netopilik
Read Jones Christopheffersen Ltd.
510-144 Front Street West
Toronto ON
M5J 2L7 Canada
E-mail: nnetopilik@rjc.ca
Ph.: (416) 977-5335
Fax: (416) 977-1427

Dufam, ze stretavka skoncila uspesne, vsetkych zdravim a bozkavam

Nada

8.11.2000
-----------

Cau, Lubo!
Chcela by som sa podakovat za mily pozdrav. Velmi ma potesil, ale musim Vas sklamat, co som vydata na gitare som nehrala. vsetko som zbudla.
Pesnicky ani nie, spievam si stale, ale akordy mi vyfucali z hlavy. Neviem,
ci by som Vas potesila.
Nic menej, dakujem za pozdrav a vsetkych, koho stretnes pozdravujem.

Nada

Tak to by bolo všetko, a ak vám chýbajú vám kontakty, tak ich nájdete tu!

Do videnia o rok!