Poetoterapia / Myšlienky venované Juhoslávií

Kto komu ruku podá Kto koho podrží Kedy a kde človek vie byť človekom Siréna hučí človek pred človekom uteká Dieťa narieká a nechápe tento svet	Ak všetci nevyšleme lásku nezodpovedali sme na otázku odpoveďou ale mlčaním len naším pokáním a priznaním viny stávame sa iní Dejiny sa nepíšu sami ani ľudské drámy za všetkým stoja ľudia ľudia sa boja ľudí Kde ľudskosť prúdi keď nie je v krvi človeka

Čo vyšleme to sa vráti keď ľudskosť sa stratí pohltí nás tma a čast sna sa rozplynie ako dym Vo verši sa stratí rým Na ceste tiene povstanú len niektoré ostanú Narodili sme sa ako bezmocné dieťa a svet vie Ťa spraviť bezmocným ak ním otriasa vojna Zo sna sa nechceš ani zobudiť	Na púšti hlas sa ozýva široko ďaleko nikto sa nedíva Nikto nechce vidieť nikto nechce pocuť nikto nechce mať pocit viny a predsa sme vinní vsetci za všetko Spoza chmár sa Slnko derie Niekto si však radšej berie tmu

Každá kvapka krvi je zmenka ktorú raz musíme zaplatiť Kto chce sa nestratiť neprelej ani kvapku krvi Vojna zúri a srdcia mlčia ľudia sa skrčia pocitom viny ako pokrkvaný papier Keď Kain vraždí Ábela ľudstvo si privolá skazu Zem zaliata krvou pohne svojou brvou voda očistí krv	ale ešte prv Zem sa popraská poláska svoje rany ale Teba človek zraní svojou bolesťou Cestou necestou človek vykročil sám seba zotročil sám si ortieľ píše čas sa kníše a Zem s ním do prachu padne rým všetko sa zašpiní už nie sme nevinní A Slnko pomaly zapadá

Ľudskí snobi priniesli do tejto doby zmätky Ľudské dietky dospeli do očí sa pozreli chaosu a tme a tak doba smie vrátiť čo sme dali aby sme si vzali poučenie z lekcie zase doba uplynie kým sa pokoj vráti ako rychle človek stratí tvár	Človek by nikdy nemal zničiť krásu a vôbec už nie človeka Zem narieka Jej deti povstali proti sebe Modré Nebe sa zatiahlo a tíško padá dážď vrcholí ľudská zašť priniese veľa belosti dopraj nám Nebe Milosti

Ty, ja, my všetci jedno sme preto je bolestné vidieť vojnu Myslite, že môžeme byť spasení pri toľkej krvi na Zemi ? Všetko nájdete na tejto planéte len ľudskosti ubúda Nevidíš ľudský kríž lebo oslepol si mocou čiernou nocou hučia sirény	Množstvo striel to je náš cieľ ? Tak chceme žiť ? Neviem či chcem byť v takom svete Vy asi viete pozerať inými očami Ja vidím pred nami tmu Ľudia si sami piesok do očí sypali a tak sme pomaly oslepli veď akoby sme sa ináč zaplietli do vojny

Kvietky už padli za obeť človeku a veľa zvierat tiež a teraz ako vieš bojuje človek s človekom Ťažko bude z niekoho Boží syn keď jeho čin je postriekaný krvou Proroctvo také je kde lásky niet niet nádeje Sme síce z raja vyhnaní nebudme preto ale tyrani	Čo vojnu zastaví možno iba pohľad láskavý nastaviť srdce ako zbraň láskou sa chráň Možno Fénix naozaj vstane z popola možno sa človek dovolá spravodlivosti Vesmír ďaleký jeho zákony platia naveky Na život má právo každý a ten kto vraždí i seba zabíja Moc ako alkohol opíja mozog človeka

Víchor pýchy prehnal sa v čase aby zase ukázal moc Čierna noc pohltila Svetlo vie niekto, že vsetci platiť budeme keď sa pred spravodlivosťou skryjeme ? Kto pozná silu Boha druhých nepošliape po chrbte druhých sa driape ten kto pozná iba seba Je Ti človek treba toľko sebeckosti ?	Vzďaľuješ sa od milosti vzďaľuješ sa samej láske pozastav sa pri otázke Quo vadis človek ? Figúrky človečie akú hru hráte Sami si dáte šach mat Hľa čas zas je u konca aby sa vrátil k počiatku v kozmickom poriadku naplní sa Slovo

Vyžaruj lásku do svojho okolia nech dni uz nebolia a smútok zapadne lupienok odpadne semeno zostane život povstane znova to láska Tvoja ho zrodila Čas, ktorý prichádzaš zahládzaš stopy, krutosti Je aspoň trochu ľútosti v očiach ľudí ?	Tak ako Ježiš dokonal v rukách Márie tak človek dokoná lebo ho zloba zabije Bunky sveta chvejú sa zvláštne veci dejú sa Zem sa celá chveje Hodiny času pohltia krásu Zeme Vieme čo chceme ?

Kráčame cestu pozemskú vlečúc nohy po piesku niekde už znejú pašie čo všetko človek zažije čo všetko človek od človeka skúsi za všetko sa ale platiť musí Keď vetrík zlobu odveje keď v srdci zazneje cesta súcitu človek sníme lásku pribitú z kríža Golgoty	Hlas mnohých sŕdc zneje ak Tvoje srdce hreje odchádza tieseň lebo večná je pieseň ľudských sŕdc Neviem sa vyjadriť k tomu čo teraz beží vo mne to leží a skoro nemám slov ľudstvo si koleduje o doslov

Autorka básnickej zbierky Cesta lásky
vedie cyklus prednášok v Klube 22 v Bratislave.