Filozofia / Bamboos I

Využíva ho každý deň v tej či onej forme, doma alebo na pracovisku viac ako polovica svetovej populácie. Škála použitia je široká: od stavania domov, po prípravu jedál, od poľovania po tvorbu hudby, od prepravy po lekárstvo, od zdroja potravy až po zdroj inšpirácie. To všetko nám len ukazuje, ako je podhodnotená táto rastlina okrasných záhrad.

Bambus patrí do rodiny Graminae, medzi trávy, kam patria aj trávy používané na domáce trávniky, a obilniny, ako napr. pšenica, kukurica a ovos. Všetky sú charakteristické svojími steblami, ktoré sa rozvetvujú do konárov s lístkami. Vo veľkom sa pestujú drevnaté bambusy, ktorých steblá sú tvrdé a odolné. Podľa systému, ktorý ustanovil Carl von Linné (1707-1778) sa rastliny klasifikujú podľa ich kvetov. Preto fakt, že bambus kvitne len zriedka, robí botanikom pri ich klasifikácii potiaže.

Bambus sa skladá z piatich základných častí: rizómov, koreňov, stonky, konárov a listov.

ANATÓMIA

Rizómy sú podzemné stonky, ktoré sú rozdelené pravidelnými úsekmi na jednotlivé články.

Odnože, ktoré sa môžu vyvinúť na týchto článkoch sa môžu rozvinúť buď do nových podzemných rizómov alebo nadzemných stoniek.

Korene sa vetvia pod väčším alebo menším uhlom. Sú dva typy koreňov. Prvý typ zásobuje rastlinu živinami a vodou získanou z pôdy. Tieto korene vyrastajú okolo jednotlivých článkov pozdĺž rizómov. Druhý typ koreňov sa vyvíja pri základni stebla. Ich hlavnou úlohou je ukotviť stonku pred prevrátením v pôde , pred tiažou lístia a silou vetra. Tieto korene sa vytvoria hneď ako mladý výhonok sa vynorí z pôdy.

Stonka sa vyvíja z podzemných rizomových púčikov, ktoré sa rozvinú smerom nahor. Tak ako rizómy, aj stonky sú rozdelené na pravidelné úseky medzi jednotlivými článkami.

Konáre sa tvoria na článkoch stebla, rozvetvujú sa a nakoniec nesú listy. Listy, ktoré sa tvoria na konároch produkujú chlorofyl potrebný na fotosystézu.

Energia absorbovaná listami počas fotosyntézy je uchovaná v rizómoch a neskôr použitá pre výhonky.

Bambus veľmi zriedka kvitne. Určité druhy rastú desiatky rokov, ba celé storočie, bez toho aby zakvitli. Keď konečne nastane čas kvitnutia, môže sa stať univerzálnym javom, teda bude to znamenať, že nastane simultánne kvitnutie po celom svete u všetkých rastlín toho istého klonu alebo generácie. Častokrát v takom prípade je rastlina pokrytá tisícami kvetov. Zároveň sa toto môže stať fatálnym pre rastlinu, pretože koreň, ktorý zásobuje živinami toľko kvetov, sa vyčerpá a už sa nikdy nemusí spamätať.

Rastlina môže niesť aj kvety a plody - niekedy naraz v tom istom čase. Semená bambusu sú podobné pšenici a môžu sa použiť na výrobu múky, z ktorej sa robí výborný chlieb.

Bambus dosiahne svoju konečnú výšku v priebehu 2 až 4 mesiacov. Na prekvapenie, bambus rastie v miernom podnebí rýchlejšie ako tropické druhy. V západnej Európe dosahujú steblá Phylostachys pubescens v priemere 18-22 cm a o 8 týždňov po vyrašení z pôdy dosahujú výšku až 20 metrov.

Bambus je v skutočnosti najrýchlejšie rastúcou rastlinou v celom zelenom kráľovstve. Je to fenomén ktorý sa dá vysvetliť jeho fyziológiou.

Články na steblách sa formujú už keď mladý výhonok sa objaví zo zeme, ale sú koncentrované pri sebe. Vystierajú sa potom ako teleskop a to rýchlosťou až 1 meter za 24 hodín.

(Pokračovanie nabudúce: "Symbolika bambusu")