 |
Dušan
Hegeduš: Bubnovanie a slovenský šamanizmus |
|
Dušan
Hegeduš: Bubnovanie a slovenský šamanizmus |
Začalo sa to
všetko u mňa pred pár rokmi pozvaním na jedno stretnutie spoločne zmýšľajúcich
ľudí. Bolo to na jednom malebnom mieste s keltskou minulosťou a polorozboreným hradom
v Karpatoch. Partia sa tu vtedy zišla skvelá,a vtedy jeden z nich navrhol, že by sme si
mohli urobiť šamanské cestovanie.Išli sme dole kopcom až sme sa dostali k jednej
starej jaskyni. Bola uzatvorená ťažkými kovovými dverami, ale priateľ ich rutinne
otvoril a nás ovial chladný vánok z dlhej chodby. Prišli sme k väčšej
”miestnosti” kde sme si posadali do kruhu. Zhasli sme sviečky. Mal som vtedy pri sebe
takú menšiu, ručne vyrobenú tamburínu s koženou blanou. Na bubnovanie som použil
paličky zo suchého dreva. |
Asi po piatich
minútach som už nemal pojem o tom, kde som. Bol som v absolútnej tme a
stratil som aj pojem o čase. Dokonca som mal pocit, že ani neviem, aké je storočie a
bol som unášaný zvukom kamsi veľmi, veľmi ďaleko do večnosti bez času. Začali sa
vynorovať zvuky, ktoré tu nebolo na čom zahrať. Zrazu sa začali objavovať v
priestore svetielka a dymovo-svietiaca hmla. Viacerí počuli spev - ženský a pritom
nikto nespieval.Viacerým prítomným naskakovali neobvyklé myšlienky, ktoré sa týkali
hodnôt a nevyriešených vecí z ich života. Po skončení, keď sme vyšli tmavým
tunelom jaskyne k svetlu bežného dňa som mal pocit ľahkej eufórie, ako keby som si
trochu vypil. Viacerí mali podobné zážitky, videl som aj slzy na tvári jednej
dievčiny. Jedným slovom, bola to proste "SILA". |
Od tej udalosti
ubehlo veľa času.  Odvtedy som hral na viacerých
miestach v prírode a objavil som jaskyňu s lepšou akustikou ktorá rezonuje fantasticky
dobre a umocňuje pocit z "cestovania". Tu som s priateľmi organizoval viaceré
akcie.Väčšinou v noci, pretože sa jedná o chránenú prírodnú rezerváciu a nechcel
som riskovať konflikt s ochranármi a poľovníkmi. Cez deň v lete ( v sobotu alebo
nedeľu) sa tu môže vyskytnúť dajaký ten turista - "paštikár" a preto je
lepšie tu bubnovať v noci. Aj tak, keď hráme vonku pred jaskyňou, zvuk sa nesie asi 3
až 4 km horou do dediny. Nebezpečenstvo je minimálne - ak začneme o dvanástej v noci
hrať, pochybujem, že nejaký ten dedinčan si zoblečie pyžamo a pôjde na hodinový
strmý a ťažký nočný výletík do tmavého lesa za zvukom piatich bubnov. Inak tieto
oblasti boli odpradávna sídlom Keltov, slovanských kmeňov, Avarov.Tieto miesta
vyžarujú čistú a silnú energiu, pretože boli pre našich predkov posvätné
/posvätné lesíky ako sídlo bohov/ a konali sa tu aj duchovné obrady. Mená bohov ako
Perún, Lada, Rod, Parom hmlisto rezonujú v našej pretechnizovanej mysli. |
Bubon je posvätný.Jeho
okrúhly tvar predstavuje vesmír a jeho stály rytmus je tep srdca, ktoré bije v jeho
strede. Je to hlas stvoriteľa. Bubnovanie v mozgu vyvoláva zmenu frekvencie, kedy
nás dostáva "z bety do alfy " a niekedy až do stavu tranzu (théta vlny),
čím sa stimuluje vnútorné videnie. V tejto frekvencii možno komunikovať so
zvieratami, stromami, duchovnými majstrami, cestovať na ľubovolné miesto na zemi a
pod... Takéto stavy však neprežije každý, pretože veľmi záleží od
predchádzajúcej prípravy a čistoty zámeru. Ja sám chápem bubnovanie ako rituál,
niečo ako rozhovor s vesmírnou inteligenciou. Je dobré pripraviť sana toto vopred a
vykonať obeť. Obeťou myslím napr. pôst, vyhýbanie sa negatívnym ľuďom, sexuálna
zdržanlivosť, očistná kúpeľ,obetovanie dymu - zápalná obeť, niekoľkohodinová
dobrovolná mlčanlivosť a podobné praktiky nás viac nalaďujú na šamanské
bubnovanie. |
Pred začatím cesty
je
treba požiadať svoje "silové zviera" alebo "duchovného učiteľa"
o ochranu a pomoc. Taktiež je treba si zadať tému a smer, čo vlastne chcem vedieť,
kam sa chcem dostať, čo mám vyriešiť a pod... Bubnovať iba tak zo zábavy
neuznávam,a oslabuje to aj silu nášho nástroja - hovorím o šamanskom bubnovaní, nie
o umeleckej hre pre radosť. Tu je to iné. Na bubnovanie sa používa väčší
jednohlavý rámový bubon s kožou z jeleňa, kozy, a pod. Ale dobré sú aj etnické
bubny, napr. africké džembe a džundžun,egyptské tary, írske bhodrany, brazílske
cuicas, alebo domacky vyrobené bubny - na drevený rám z bubnu zn. Amati napnúť blanu
z kože. Ak sa bubnuje vo väčšej skupinke, je dobré ak má niekto austrálsku trúbku
didžeridú - (originálna je ťažko zohnateľná, ale dá sa úspešne nahradiť
trúbkou z PVC mierne zahnutou teplom a omotanou konopným povrazom, náustok je
vytvarovaný z včelieho vosku alebo modulitu), rôzne chrastidlá (rumbagule), indické
činelky, tibetské misy, tamburíny, rolničky, zvonce..., teda nástroje rytmické a
prírodné výrazne prispievajú k celkovej atmosfére bubnového "obradu".Keď som sa dávnejšie hral s kyvadlom a položil si otázku, kedy je najvhodnejšie vykonať bubnový rituál - vychádzali mi jednoznačne slnovraty. Vhodný čas je aj v období rovnodennosti a mesačných splnov. |
|
A pre tých z Vás, ktorý chcete porozprávať osobne,
moje telef. číslo je |
|
