Január 1999 Dušan Hegeduš:
Bubnovanie a slovenský šamanizmus

 

     Začalo sa toezgi_m0199_dh1.jpg (6053 bytes) všetko u mňa pred pár rokmi pozvaním na jedno stretnutie spoločne zmýšľajúcich ľudí. Bolo to na jednom malebnom mieste s keltskou minulosťou a polorozboreným hradom v Karpatoch. Partia sa tu vtedy zišla skvelá,a vtedy jeden z nich navrhol, že by sme si mohli urobiť šamanské cestovanie.Išli sme dole kopcom až sme sa dostali k jednej starej jaskyni. Bola uzatvorená ťažkými kovovými dverami, ale priateľ ich rutinne otvoril a nás ovial chladný vánok z dlhej chodby. Prišli sme k väčšej ”miestnosti” kde sme si posadali do kruhu. Zhasli sme sviečky. Mal som vtedy pri sebe takú menšiu, ručne vyrobenú tamburínu s koženou blanou. Na bubnovanie som použil paličky zo suchého dreva.   
     Asi po piatich minútach som už nemal pojem o tom, kde som. Bol som v absolútnej tmeezgi_m0199_dh3.jpg (5607 bytes) a stratil som aj pojem o čase. Dokonca som mal pocit, že ani neviem, aké je storočie a bol som unášaný zvukom kamsi veľmi, veľmi ďaleko do večnosti bez času. Začali sa vynorovať zvuky, ktoré tu nebolo na čom zahrať. Zrazu sa začali objavovať v priestore svetielka a dymovo-svietiaca hmla. Viacerí počuli spev - ženský a pritom nikto nespieval.Viacerým prítomným naskakovali neobvyklé myšlienky, ktoré sa týkali hodnôt a nevyriešených vecí z ich života. Po skončení, keď sme vyšli tmavým tunelom jaskyne k svetlu bežného dňa som mal pocit ľahkej eufórie, ako keby som si trochu vypil. Viacerí mali podobné zážitky, videl som aj slzy na tvári jednej dievčiny. Jedným slovom, bola to proste "SILA".
     Od tej udalosti ubehlo veľa času. ezgi_m0199_dh4.jpg (6186 bytes)Odvtedy som hral na viacerých miestach v prírode a objavil som jaskyňu s lepšou akustikou ktorá rezonuje fantasticky dobre a umocňuje pocit z "cestovania". Tu som s priateľmi organizoval viaceré akcie.Väčšinou v noci, pretože sa jedná o chránenú prírodnú rezerváciu a nechcel som riskovať konflikt s ochranármi a poľovníkmi. Cez deň v lete ( v sobotu alebo nedeľu) sa tu môže vyskytnúť dajaký ten turista - "paštikár" a preto je lepšie tu bubnovať v noci. Aj tak, keď hráme vonku pred jaskyňou, zvuk sa nesie asi 3 až 4 km horou do dediny. Nebezpečenstvo je minimálne - ak začneme o dvanástej v noci hrať, pochybujem, že nejaký ten dedinčan si zoblečie pyžamo a pôjde na hodinový strmý a ťažký nočný výletík do tmavého lesa za zvukom piatich bubnov. Inak tieto oblasti boli odpradávna sídlom Keltov, slovanských kmeňov, Avarov.Tieto miesta vyžarujú čistú a silnú energiu, pretože boli pre našich predkov posvätné /posvätné lesíky ako sídlo bohov/ a konali sa tu aj duchovné obrady. Mená bohov ako Perún, Lada, Rod, Parom hmlisto rezonujú v našej pretechnizovanej mysli.
     Bubon je posvätný.Jeho okrúhly tvar predstavuje vesmír a jeho stály rytmus je tep srdca, ktoré bije v jeho strede.ezgi_m0199_dh5.jpg (4465 bytes) Je to hlas stvoriteľa. Bubnovanie v mozgu vyvoláva zmenu frekvencie, kedy nás dostáva "z bety do alfy " a niekedy až do stavu tranzu (théta vlny), čím sa stimuluje vnútorné videnie. V tejto frekvencii možno komunikovať so zvieratami, stromami, duchovnými majstrami, cestovať na ľubovolné miesto na zemi a pod... Takéto stavy však neprežije každý, pretože veľmi záleží od predchádzajúcej prípravy a čistoty zámeru. Ja sám chápem bubnovanie ako rituál, niečo ako rozhovor s vesmírnou inteligenciou. Je dobré pripraviť sana toto vopred a vykonať obeť. Obeťou myslím napr. pôst, vyhýbanie sa negatívnym ľuďom, sexuálna zdržanlivosť, očistná kúpeľ,obetovanie dymu - zápalná obeť, niekoľkohodinová dobrovolná mlčanlivosť a podobné praktiky nás viac nalaďujú na šamanské bubnovanie.
     Pred začatím cesty jeezgi_m0199_dh6.jpg (5472 bytes) treba požiadať svoje "silové zviera" alebo "duchovného učiteľa" o ochranu a pomoc. Taktiež je treba si zadať tému a smer, čo vlastne chcem vedieť, kam sa chcem dostať, čo mám vyriešiť a pod... Bubnovať iba tak zo zábavy neuznávam,a oslabuje to aj silu nášho nástroja - hovorím o šamanskom bubnovaní, nie o umeleckej hre pre radosť. Tu je to iné. Na bubnovanie sa používa väčší jednohlavý rámový bubon s kožou z jeleňa, kozy, a pod. Ale dobré sú aj etnické bubny, napr. africké džembe a džundžun,egyptské tary, írske bhodrany, brazílske cuicas, alebo domacky vyrobené bubny - na drevený rám z bubnu zn. Amati napnúť blanu z kože. Ak sa bubnuje vo väčšej skupinke, je dobré ak má niekto austrálsku trúbku didžeridú - (originálna je ťažko zohnateľná, ale dá sa úspešne nahradiť trúbkou z PVC mierne zahnutou teplom a omotanou konopným povrazom, náustok je vytvarovaný z včelieho vosku alebo modulitu), rôzne chrastidlá (rumbagule), indické činelky, tibetské misy, tamburíny, rolničky, zvonce..., teda nástroje rytmické a prírodné výrazne prispievajú k celkovej atmosfére bubnového "obradu".
     Keď som sa dávnejšie hral s kyvadlom a položil si otázku, kedy je najvhodnejšie vykonať bubnový rituál - vychádzali mi jednoznačne slnovraty. Vhodný čas je aj v období rovnodennosti a mesačných splnov.
 

peyotl

   A pre tých z Vás, ktorý chcete porozprávať osobne, moje telef. číslo je
07/62311767, e-mail: dusanh@usa.net

   

 ezgi_bluesep.jpg (1844 bytes)
      späť    Obsah      Ezoterika - Homepage