Hoci bambus nie je, historicky vzato, súčasťou západnej kultúry, určite je tu táto možnosť do budúcnosti. Thomas Jefferson povedal: "Najväčšou službou  pre akúkoľvek kultúru je zavedenie novej poľnohospodárskej plodiny", a bez akýchkoľvek pochybností má bambus čo ponúknuť západu a jeho poliam a záhradám. Mimochodom, paradajka a zemiak pochádzajú z Južnej Ameriky a dnes sú integrálnou súčasťou západnej kuchyne.

Odhliadnúc od jej praktického úžitku, bambus má aj symbolický význam. Jeho stonky vyzerajú vždy rovnako, či sú staré len pár mesiacov alebo niekoľko rokov.

Bambus sa používa v náboženských obradoch, obzvlášť pri ceremóniach v Indonézii. V minulosti používali Číňania bambus na vyludzovanie praskotu v ohni. Hádzali ho do ohňa vo viere, že hluk spôsobený explóziami jeho medzičlánkov vyženie zlých duchov a umožní tak bohom, aby splnili ich želania a modlitby.

V Číne symbolizuje bambus pokoru a skromnosť, ako aj večnú mladosť - pravdepodobne kvôli stálozelenému lístiu a jeho   dlhovekosti - a aktívnosti aj vo vysokom veku rastliny. Bambus symbolizuje aj radosť a smiech, pokoj i jasnosť, šťastie i úspech, flexibilnosť a odolnosť.

Vo Vietname bambus označujú ako "brata človeka". V Japonsku je jedným z "troch priateľov" - bambus, kvitnúca slivka a borovica - z ktorých sa tvorí základ tradičnej novoročnej výzdoby. Slivka a bambus sú tiež dve zo "štyroch šľachetných rastlín", ktoré symbolizujú pre Číňanov šťastie (zvyšné dve sú orchidea a chryzantéma).

Bambus nás  môže inšpirovať k postoju: "Uisti sa, že tvoj život je tak čistý a priamy ako bambusová flauta". V Japonsku sa napríklad človek prirovnáva k bambusu, ak je flexibilný a pripravený sa adaptovať na meniace sa situácie, ak človek vie kedy ustúpiť, aby z obtiažnej situácie vyšiel dôstojne. Číňania sa tiež zvyknú prirovnávať k bambusu, ohýbajúc sa pod ťarchou svojho osudu, ale zotrvávajúc nezlomení v nešťastí.

Nikto ešte nevysvetlil jednu záhadu, ako je možné, že určitá skupina bambusu dokáže zakvitnúť naraz po celom svete. Nepostačuje povedať, že tieto rastliny sú takto "geneticky naprogramované" na kvitnutie v rovnaký čas a preto výskumníci v mnohých krajinách sústavne pracujú na vyriešení tejto záhady.

(z anglického originálu:
P. Starosta, Y. Crouzet: Bamboos
preložil lp)