Jeden príbeh
Na druhý deň som spoznávala svet nemocnice
očami pacienta. Svet, ktorý som nepoznala, napriek tomu, že som zdravotníčka. Vedľa
mňa trtpeli a odchádzali ľudia. Bola to škola ž i v o t a. Moje
utrpenie stálo za to, že som spoznala svet, ktorý by som inakšie nespoznala. Učila
som sa na vlastnej koži. Bolesť som vždy považovala za niečo, čo by človek nemal
poznať.
Dnes viem, že niektoré veci by sme nikdy nespoznali, nebyť bolesti.
Myslím, že tam v tichu nemocnice, sama so svojimi myšlienkami, som začala rozumieť
určitým súvislostiam. Bola som si istá, že choroba ma niekam vedie. Nevedela som ale
kam. Tam niekde na nemocničnej posteli dozrel môj súcit ku všetkému živému a
začala sa prebúdzať i n t u í c i a.
Pochopila som, že choroba neprišla len tak. Začala som sa pýtať sama
seba a toho t i ch a okolo seba. V noci, keď všetci spali,
cestovali moje otázky. Nevedela som kam, ale musela som ich zo seba dostať. Existuje len
to, čomu venujeme svoju p o z o r n o s ť. A ja som venovala
pozornosť tomu t i ch u okolo seba, neviditeľnému svetu.
A zrazu som pociťovala jeho ochrannú ruku. Prestala som si robiť starosť
o budúcnosť. Každý si svoju realitu vytvárame. Ťažko sa to chápe, ale je to tak.
Existuje m ú d r o s ť, ktorá sa dokáže v tichu vynoriť a pomôcť
nám v skúškach života. Často sa jej dotkneme nevedomky. Existujú i latentné
driemajúce s i l y v každom z nás.Ich zobudenie prichádza s
uvedomením si našej d u š e. Môžeme pre seba urobiť ďaleko viac, ako si
vôbec vieme predstaviť. Nevyužívame vôbec svoju s i l u, nie sme si
jej v e d o m í.
L á s k a
jediný čistý zdroj
v nej n á j d e š
p o k o j svoj
P o č ú v a j
t i ch o v sebe
aby zrnko V e č n o s t i
vzklíčilo v T e b e
Pre h ľ a d a j ú c i
ch
platí í s ť
ako smädný p ú t n i k
ktorý musí nájsť svoj p r a m e ň
ševelí m o d l i d b u
až po večné a m e n
L á s k a
je c e s t a
l á s k a je p o z n a n i e
l á s k a je v o l a n i e
samého B o h a
Cez c e s t u úskalí
až k o l t á r u B o h a
bude kráčať ľudská noha
s čriepkami š ť a s t i a
od bájnych sudičiek
až do ríše hviezdičiek
L á s k a
je zbraň D u ch a
nebojuje
ale víťazí
Myšlienky idú
nocou, dňom
ale málo ich splýva so S v e t l o m
Úryvok z knihy Cesta Lásky,
ktorú si možno objednať cez:
Richard Glatz,
DK Ružinov,BA