Je snáď nepopierateľným faktom, že u mnoho racionálne uvažujúcich ľudí vyvoláva pojem alternatívnej medicíny strach, odpor i negatívne emócie. Či to ovplyvňuje faktor spoločenský, náboženský alebo vedecký je ťažké povedať, ale je jednoznačné, že je to tu, niečo, čo je neprijateľné pre naše anatomicko – biochemické myslenie zamerané len na zrakový alebo hmatový podnet. Dohadov a domnienok tu môže byť toľko, koľko je ľudí na tejto planéte, viac či menej uberajúcich sa istým smerom.

No nikto nemôže poprieť, že isté liečiteľské praktiky už existovali, resp. vznikli už vtedy, keď ľudstvo samo. Vtedy sa niečomu inštinktívne verilo a skúsenosti, ktoré sa nadobudli, sa odovzdávali a odovzdávajú až dodnes už tisícročia. Samozrejme, vždy stál v popredí človek s celým jeho potenciálom, ktorý sa časom akoby vytratil v myslení ľudí a napokon i samotných lekárov, ktorý človeka ako i duchovnú bytosť prestali brať na vedomie. A je to práve alternatívna medicína, ktorá tak veľmi vyzdvihuje aspekt človeka ako celku so svojim fyzickým a psychickým potenciálom, čo oproti klasickej medicíne je trocha vpred, protože zvlášť v dnešnej dobe veľa ochorení pramení z človeka, z jeho psychiky. Neodopieram, priam uznávam silu objavov v klasickej medicíne za posledných 50 rokov, hlavne v oblasti molekulárnej biológie, ale treba si uvedomiť, že chorobnosť narastá. Síce priemerný vek stúpa, ale na úkor ochorení, ktoré postihnú človeka relatívne z plného zdravia. A naša orgánovo založená medicína sa len prizerá, ako sa im smeje čas do očí. Hlavný záujem alternatívnej medicíny je práve človek a jeho zdravie z každej stránky, hlavne však z duševnej, pretože chorá duša = chorý človek.V mnohých krajinách a hnutiach je chápaná ako životný štýl a preto by sme sa nemali stavať odmietavo a s nepochopením len preto, že nie sme schopní pripustiť určité zákonitosti.

To, že je človek od prírody zvedavý, ho núti hľadať a premýšľať. Súčasný klasický lekár hľadá nejakú orgánovú poruchu, infekčnú , alergickú etiológiu i degeneratívne stavy. Všetko toto je len fenomenológia „stroja“ nazývaného človek. A kto takto hľadá, ľahko sa stane, že jeho oko vidí len vec, ktorú hľadá a nemôže nič nájsť, nič nevládze k sebe pripustiť, lebo ustavične myslí len na to čo hľadá, lebo má svoj cieľ, ktorým je posadnutý. Ale veď veľa ľudí nakoniec hľadá samých seba, ten cieľ je v nich. Je tu večná nespokojenosť. A tí šťastlivci, čo sú skutočne spokojní, našli „sami seba“, môžu povedať, že je to duševná rovnováha resp. psychické zdravie, ktoré im dáva pocit istoty a absolútne zdravie. Alternatívna medicína je tým nástrojom, ktorý mnohokrát vráti alebo môže vrátiť stratenú psychickú ale i fyzickú rovnováhu, svoj určitý štandard pre toho ktorého jedinca. Samotný chorobný proces pramení v človeku. Choroba je stav, matematický vzorec určitého dynamického stavu bio-psychopoľa človeka determinovaného jeho myslením, cítením a konaním. Je to v nás. A keď si to každý jednotlivec uvedomí, mnohokrát ani nepotrebuje metódy a techniky alternatívnej medicíny, pretože tu je šanca sa z toho dostať. Klasická medicína už len rieši výsledok životného štýlu toho ktorého jedinca, samozrejme veľakrát účinnejšie než "relatívne nefungujúca" alternatíva so svojimi metódami.

A kedy vlastne začalo toto myšlienkové hnutie upadať ? V štátoch a spoločenstvách starej Európy, a to hlavne v stredoveku nebolo možné o týchto aspektoch uvažovať, pretože, to dávalo pocit slobody a harmónie a to by v tých časoch nabúralo chod spoločnosti. Veď len asi odhadom 300 000 bylinkárok dali upáliť alebo iným potupným spôsobom zabiť. Bolo to obdobie, kedy sa i v tej najnaivnejšej podobe akákoľvek úvaha, nebodaj filozoficky ba dokonca prakticky zamerané bádanie kruto trestalo. Zakázané boli samozrejme najmenšie pochybnosti smerujúce proti „trvale“ platným, cirkvou a spoločnosťou uznávaným tzv, „večným pravidlám“ alebo dogmám. Najobávanejším nástrojom totálneho útlaku akejkoľvek slobody prejavu vôle a slobodného myslenia vôbec bola Svätá inkvizícia založená Španielom Ignácom z Loyoly (paradoxne ho vyhlásila cirkev za svätca ) a všade prezentovaná i u nás donedávna rádom Jezuitov a to so všestrannou dôkladnosťou a bezpríkladnou surovosťou. Nedovoľme preto, aby tieto stredoveké názorové idei pretrvávali v nás dodnes a ovládali našu myseľ jedným smerom, a to tým, ktorý udáva nejaké „silné“ názorové hnutie. Nechajme v sebe rozsvietiť svetlo pravdy a staňme sa slobodne uvažujúci ľudia. Akékoľvek odmietanie má tendenciu projekcie do našeho vnútra, do našej psychickej rovnováhy a robí z nás ľudí s maskami na poli divadla, ktoré sa volá spoločnosť.

Nakoniec ešte treba dodať, že všetko, čo sa v našom hmotnom svete chová s nádychom tajomna alebo záhady, pôsobí na naše zmysly i rozum len a len vďaka našej nedokonalosti a nevedomosti a preto ani v „skutočnosti“ ani nič tajomné a záhadné neexistuje. Buďme preto racionálne uvažujúci ľudia, prístupní novým veciam a neklaďme bariéry tam, kde to nie je potreba.