Ezoterika  júl ´99   Dr. Patricia L. Bell:
  Milujem Ťa, zbohom !

 

V máji vyšla v nakladateľstve ARIADNA kniha americkej autorky Patrície Bell s názvom "Milujem Ťa, zbohom !" s podtitulom "Nový pohľad na smrť ako podnet pre náš duchovný rast". Kniha je venovaná všetkým tým, ktorí prekonávajú v živote obdobie žiaľu za stratou matky, otca, manžela, dieťaťa, súrodenca, blízkej osoby alebo svojho zvieracieho miláčika. Pri príležitosti autogramiády jej knihy sme ju požiadali o rozhovor.
 

Na autogramiáde ste spomenuli, že Vaše korene pochádzajú práve odtiaľto zo Slovenska a pred ôsmimi rokmi ste podnikli prvú cestu k nám, aby ste navštívili miestá svojich predkov. 

Môj pra-pradedo Ondrej Chalan, pôvodom francúz, prišiel na Slovensko a usadil sa v dedinke Vysoká pri Turzovke na severe Slovenska (región Kysuce, pozn. red.). So svojou ženou Annou mali syna Martina a jeho syn Ján bol mojím dedom. Ten ešte chodil vo Vysokej do školy, ale ako veľmi mladý odcestoval do Ameriky. V New Yorku ako 15-ročný stretol moju starú mamu Sofiu, vtedy ešte 13-ročné dievča, ktorá tiež prišla do Ameriky z Vysokej. Zamilovali sa, ale jeho otec nechcel o svadbe ani počuť, pretože pochádzala z chudobnej rodiny. Otec ho preto zobral späť na Slovensko. Starý otec písal listy Sofii späť do ameriky, ale keď nedostával odpoveď podriadil sa otcovi, že si zoberie za ženu bohatú nevestu, ktorú mu vybral otec. Po dvoch rokoch, keď sa v New Yorku vysväcoval kostol, na výstavbe ktorého sa podielal aj pradedo, dovolil synovi vrátiť sa do Ameriky. Tam ale opäť stretol starú mamu Sofiu a zistil, že otec zatajil pred ním všetky listy, ktoré mu ona posielala. Znovu sa do nej zamiloval a otcovi oznámil, že si ju vezme za ženu. Otec mu hrozil, že ho vydedí, ak si ju zoberie, ale syn neposlúchol, odišiel z rodiny a oženil sa s ňou. Mali spolu syna, ale keď mal chlapček 18 mesiacov, nešťastnou náhodou prevrátil na seba hrniec s vriacou vodou a zomrel. Vtedy prišiel k dedovi jeho otec a požiadal ho aby sa zmierili. Dedo so starou mamou mali potom ešte dvoch synov a jednu dcéru Sofiu a tá je mojou mamou. A tak moje korene k Slovensku pochádzajú "po praslici".

Aká bola Vaša matka. Dá sa povedať o Vás, že sa na ňu ponášate?

Vôbec nie. (Smiech). Moja matka bola profesionálna hazardná hráčka (v angl. gambler, pozn. red.). Viete, hoci jej otec bol policajným šéfom a inšpektorom v New Yorku a asi aj preto, že bol veľmi prísny, ona bola tak trochu rebelom. Ako 18-ročná ušla z domu, našla si priateľa, ktorý ju zaúčal do hazardných hier. Ale ten skoro zomrel a ona sa potom vydala za môjho otca Jamesa Bella.

Vy ste teda nezdedili jej vášeň pre hazardné hry?

Nie, ja na to nemám chuť. Nejak ma to nepriťahuje, pripadá mi to hlúpe, radšej si za tie peniaze niečo kúpim. Asi ide o to nájsť odvahu namiesto riskovať v hrách risknúť niekoho milovať. Kto tú odvahu nemá, orientuje sa na hazardné hry. Ja sa namiesto peňazí orientujem viac na ľudí. Dokonca aj priatelia v Amerike sa ma pýtajú prečo toľko cestujem na Slovensko. Áno, ja rada podstupujem toto riziko, lebo tu mám priateľov a odtiaľto pochádzajú moji starí rodičia, je to časť môjho života.

Svoje duchovnú orientáciu ste "zdedili" po svojej matke alebo starej mame?

Áno, musí tu byť niečo duchovnej podstaty, čo dostávame od predkov. Veď prečo ináč by aj môj pra-pradedo staval v Amerike katolícky kostol? Teda musí tu byť niečo duchovné v tejto našej rodine. Moj starý otec mal silnú intuíciu. Matka bola   jasnovidná, intuitívna, ale boli katolíckej viery. A z týchto vecí mali tak trochu strach a nechápali, ako byť ezoterickým a vyrovnať sa s tým. Dnes, keď zisťujeme, čo je  ezoterika, už môžeme rozvinúť našu ezoterickú stránku, kto sme. Dokážeme už prijať, že je časťou nás. Teraz , keď čítame knihy o tisíckach svätých v katolíckej cirkvi, zisťujeme, že nám nikto nepovedal, ako je napríklad Jana z Arku rozvinula v sebe schopnosť počuť hlasy, ako páter Pio rozvinul v sebe liečiteľské schopnosti. Toto všetko je ezoterickou časťou katolickej cirkvi. Áno, vieme o tom, ale nikto nám nepovedal, či aj my môžeme robiť niečo podobné a ako to robiť. Áno, my to tiež môžeme, lebo sme duchovné bytosti.  Môžeme sa v tomto smere rozvíjať, ale musíme najskôr prijať svoju duchovnosť a dostať ju na ďalší stupeň. A uvedomiť si túto duchovnosť aj v iných ľuďoch. Čo je ale veľmi dôležité, je zachovať si pri tomto raste  rovnováhu. Preto potom mnohí duchovní ľudia sa uchyľujú k drogám a alkoholu, ak stratia túto rovnováhu. Majú tendenciu uletieť, pretože je veľmi ťažké byť duchovným a zároveň materialistickým, schopným žiť v tomto svete. Preto oceňujem realistickú cestu chápania a prijatia faktu, že sme duchovnými bytosťami. A tým sa riadim aj pri svojej činnosti. A preto aj napriek tomu, že som poznala od mala, aké mám schopnosti, rozhodla som sa byť právničkou a pracovala som 20 rokov v politike (pôsobila ako vyslanec amerického ľudu v rôznych štátoch sveta, pozn. redakcie).

Takže ste reálne pozerali na všetky záhady tohto sveta...

Áno aj vtedy, keď som študovala u rôznych šamanov, indiánov, keď som sa zapodievala astrológiou, metafyzikou. Pretože som vždy verila, že existuje úspešná kombinácia, ako byť zároveň duchovným ale aj praktickým človekom. Potom ľudia nebudú o vás hovoriť, že ste blázon. To bola moja silná stránka. A takto som študovala aj rôzne náboženstva sveta: bola som s 27 rabínmi, študovala som kabalu, hinduizmus, pobudla som v ašrámoch a stala sa učiteľkou jógy, bola som v buddhistických kláštoroch a študovala som aj u jeho svätosti Dalajlámu, a to všetko preto, aby som pochopila kde sa nachádza rovnováha v duchovnosti. A tak som došla k záveru, že najlepším židom, katolíkom, hinduistom, buddhistom alebo moslimom je taký človek, ktorý má otvorené, dobré srdce. A tak sa stala zo mňa spiritualistka a žijem v Amerike v Lily Dales, kde je mnoho podobných ľudí. V živote som mala to šťastie, že som stretla veľa úžasných ľudí, Swámi Satčitanandu, mnohých učiteľov jógy, pápeža Pavla VI, Jána XXIII, a nikdy nezabudnem na stretnutie s Dalajlámom. Čo je ale pre mňa osobne znakom prítomnosti Boha v blízkosti takýchto osôb je radosť. Problémy nás odťahujú od prítomnosti a zažívania tejto radosti. Ale ak sme dostatočne pozorní, prítomní, zistíme, že tá radosť tu existuje. Radosť je kľúčom ku všetkému.

Čo bolo najväčším impulzom k napísaniu Vašej knihe?

Slová v názve knihy, Milujem Ťa, zbohom, adresovala moja mama môjmu synovi, keď zomierala. To zbohom (anglicky Good bye), pochádza z gálštiny a znamená nech je Boh s tebou. Zomierajúci vidia, ako k ním prichádzajú ich zomrelí, alebo vidia "niekoho" v miestnosti a vypovedajú o ňom. Cítia ich lásku. A teraz o tom píšem svoju  ďalšiu knihu: "Som stále s tebou". (Smiech). Ale jedným z hlavných dôvodov napísania mojej knihy bolo, že som sama pociťovala veľký smútok po smrti môjho manžela. Mala som vtedy 22 rokov. Tento žiaľ sa vrátil, keď zomierala moja matka. A vtedy som si uvedomila, že nemôžeme potláčať naše emócie. A tak som na začiatku začala písať túto knihu najskôr pre seba. A pomohlo mi to vyliečiť najskôr samú seba. A neskôr mi priateľka povedala, že by som ju mala vydať. Pýtala som sa prečo a ona mi povedala, že môže rovnako pomôcť aj iným sa vyliečiť. A bolo by odo mňa sebecké ak by som tak neurobila. A tak som si povedala, že možno pomôže niekomu, aby sa dostal zo svojho smútku, tragédie, a tak sa pokúsim ju uverejniť. A tak, keď som pri svojom prvom príchode na Slovensko sedela v kostole vo Vysokej, uvažovala som aj o mojej knihe. Pocítila som pri sebe veľmi silne prítomnosť mojej matky a starých rodičov. A tak som sa rozhodla, že ju musím vydať tu, na Slovensku.

Akú úlohu pociťujete vo svojom živote?

Byť duchovnou osobou.

Ďakujeme za rozhovor.

 

 

ezgi_bluesep.jpg (1844 bytes)   
      späť    Obsah Časopisu     Ezoterika - Homepage