Poetoterapia / Pokoj tejto planéte

P r i a n i e Prosím pripojte sa k môjmu prianiu, aby bytosti, ktoré si hovoria ľudia boli naozaj ľudskými. Neviete ľudia prečo sme také meno dostali, aby sme navždy ľudskými ostali. Ľudia a ľudskosť tie slová patria spolu rýchle dohráme rolu ak sa ich pokúsime oddeliť Je najvyšší čas pochopiť, že sme navzájom spojení so všetkým živým. Cesta k poznaniu je ľudskosť a súcit. Ak niekoho ničíme automaticky ničíme i seba a celú planétu. Alebo ľudstvo pochopí svoju spolupatričnosť so všetkým živým, alebo sa zničíme. Život bez vojen to je cesta lásky. Nie je to fráza ale fakt. Ak pochopíme prepojenosť všetkého živého pôjdeme cestou evolúcie. Ak nie uberieme sa cestou involúcie. Akákoľvek nadradennosť človeka nad človekom a nad všetkým živým je cesta sebazničenia. Len pochopením jednoty so všetkým živým docielime cestu bez vojen a krvi. Obráťme svoju ľudskú tvár k ľudskosti a vrátime planéte a jej obyvateľom pokoj. Myslime i na svoju spoluzodpovednosť za rastlinnú i živočíšnu ríšu. Myslime na úctu k životu lebo život je posvätný, a nik ho nemá právo brať. Myslime na to, že všetky naše činy i myšlienky čas raz postaví na váhy spravodlivosti. Myslime na to, že vždy sa nám vráti čo vyšleme. Pomáhajme slabším, aby raz bola podaná pomocná ruka nám. Myslime na planétu ako živú bytosť, lebo ona je živá. Planéta doráňaná a zbitá človeka sa pýta ešte dokedy ? So Zemou človek i ty umrieš ako sa Bohu do očí pozrieš ? Niet inej cesty evolúcie ako cesta lásky k všetkému živému. Nemé tváre zvierat sú závislé na ľudskosti ľudí. Koľkokrát je v nich viac ľudskosti ako v nás. Zachovajme si v sebe pokoj, aby pokoj zavládol na Zemi. Zmeníme svet ak zmeníme seba. Posielam svoje prianie všetkým ktorých to osloví a posielam ho i Bohu, aby nám pomohol vrátiť sa z cesty, ktorá nikam nevedie. Prosím všetkých, ktorí zmýšlajú podobne, pripojte sa k môjmu prianiu.
Nebeský Bože prosíme o trochu Milosti pre všetky živé bytosti Prosíme z Tvojho pokoja nech ruky Tvoje nad nami postoja Prosíme za všetko živé odvráť od nás chvíle vojen a krvi to čo v ľuďoch zúri	je slepá zášť zober nás prosím pod svoj plášť do svojho pokoja nech ľudia nestoja proti ľuďom pomôž nám plávať s lepším prúdom a s Tvojim požehnaním nech plynie ľudským prianím láska
P o k o j t e j t o p l a n é t e
Čo sa deje okolo akoby ani lásky nebolo Volám Ťa svet lepšej vízie nech ľudstvo ešte zažije radosti Volám Ťa čaša Milosti i Teba krásna vízia nech Milosť zažíha lásky plameň tak rýchle môže byť Amen Niekto tu znovu stavia Babylon Nie je to vôbec o inom Je to o tom istom zase Tak ako Babylon stratil sa v čase tak sa každý stratí kto myslí že silou zvráti dejiny	Ty ktorý Si bol a budeš verím že prídeš v tento čas keď ľudstvo zas pohlcuje tma Čoby som chcela ? Aby sa ľudskosť vrátila tak veľa táto Zem stratila Ľudskosti kvet zmenil by svet

Vzácny je život každého človeka doba si oblieka rucho Babylonu Čo dodať k tomu ? Bože pomôž nám Ľudská misia pre lásku vyriešila by otázku vojny Otvorte oči k prosbám druhého aby dňa jedného Boh počul Vašu prosbu	Ó ľudstvo patríme spolu pre túto rolu pre tieto dni pre naše sny pre lásku Trpkosť dianí naučí nás žiť podľa Božích prikázaní Všetko je v nás a čas nám ukázal samých seba

Za tridsať strieborných zrádzame sami seba Hlas z Neba varuje veľa Judášov putuje po Zemi Bude to srdce Márie čo odkryje novú dobu dobro porazí zlobu Kvetina i zviera má svoje vedomie pochopí kto má svedomie Každý prejav života je vzácny všetci sme krásni krásou Stvoriteľa	Verím za všetkých nás že Svetla jas jasne zažiari ako Slnko v chotári Zázrak sa stane Svetlo vstane z temnoty Zmiznú mrákoty i ošiaľ to zázrak povstal v srdci človeka Žijeme kým veríme keď umiera viera umiera i život

Pokoj tejto planéte i vy ho ľudia nesiete Kráčajte v pokoji čas rany zahojí kráčajte s láskou urobte planétu šťastnou Človek všetko máš v sebe zloba i láska je v Tebe Kontroluj svoje myšlienky, činy nechceš byť predsa vinný Svetlo je v každom z nás a prišiel čas byť vedomý si Svetla každý čin zváž si pošli papršlek lásky	Ako holubice mieru neste v sebe vieru ak prežiť chceme na Olymp Zeme položte ratolesť olivovú a znovu pokoj zavládne Boh stvoril život zo života Svojho a preto zo srdca Tvojho nech nesie sa úcta k životu všetko živé Jeho Svätosť malo cez Neho posvätným sa stalo

Hnev má veľkú moc zatienil lásku ako noc Trpkosť trpko chutí uviaznuté v prúti zostalo šťastie Mesiac po oblohe pláva požehnanie dáva tým čo sú bez viny Veľká je sila čo v srdci nosíme Veľká je milosť keď prosíme Krásny je život ak my sme krásni povedať chcem v básni milujte	Ak človek nie je k človeku človekom nejdeme za Bohom ale padáme dolu Boh rešpektuje vôľu človeka Vždy keď nás súcit zaplaví priblížia sa nám diaľavy Neba Boh poslal Svojho Syna aby vykúpená bola ľudská vina Stále posiela svojich poslov lásky len ľudstvo mlčí na otázky

Pre život niet recept iný ako žiť bez viny Nezabiješ bolo v prikázaní tak čo Ti bráni podľa toho žiť ak chceš byť človekom Svornosť je jedna z cností ktorá nemá konečnosti Ak v sebe národ svornosť objaví žehnajúca sila lásky národ zaplaví Kde svornosť je tam je už závan poznania cez ľudské konania svornosť na kvet vyrastie v svornosti národ porastie hoc i malý ale veľkej ceny svornosť priniesla by zmeny	Najväčšie nákazy prišli z moci tma noci ľudstvo pohltí ak srdce uchváti zloba K rozhraniu blíži sa doba dažde i víchrice budú stálice týchto čias zas sme sa o niečo zaslúžili keď sme sa priblížili k zlobe

Uviazli sme ako na plytčine to preto že o nevinne sa iba hovorí len ak sa srdce otvorí vyviazneme z plytčiny čistí a bez viny Slovensko maličké ako dlaň chráň ho Bože chráň posvätné sú jeho korene a prebudí sa k premene Ja veľmi prosím zaň chráň ho Bože chráň Verím že malé svojou malosťou raz zažiari svojou veľkosťou lebo je Madona v Tvojej ochrane a v koreňoch zostalo Ti oddané	S Tvojou Slávou i jeho sláva vzíde a ten čas príde Na neviditeľných rovinách už pracujeme spolu ľudskú vôľu lúč Svetla zasiahol kto vie pokľakol a dostal požehnanie lebo jeho prianie bola cesta služby

Na nás záleží ako prežijeme čas ktorý sme dostali ak sme zostali verní myšlienkám lásky z diaľky prichádzajú anjeli V mene lásky pre všetky živé bytosti prosím o čašu Milosti o dni pokoja nech srdcia hovoria nech láska vzplanie tak veľmi prosím Pane	Bože Otče náš na Nebesiach na naších pleciach ťarcha Zeme pomôž nám nech vieme vyletieť Život je ako rieka ale vždy vzácny pre človeka len pod vplyvom pýchy nepočuť ľudské vzdychy Na pýchu nie je liek človek si myslí že je nadčlovek a že na všetko má právo dejiny ale hravo šach-mat dávajú tým čo Babylon stavajú

Smútok detí určite vie Ti spraviť žiaľ preto prosím aby si dal svoju prosbu k mojej Pane chráň deti a ich osudy nech svedomie sa zobudí nech človek neničí človeka nech zloba zaniká nech mraky temnôt odídu a nikdy už neprídu Pane vypočuj tieto prosby odvráť osud hrozby nad ľudstvom	Všetko nájdete na tejto planéte len ľudskosti ubúda Zapadá Slnko nad jednou krajinou inakšie ako nad inou ? Prosme aby pre všetky krajiny existovali iba svetlé dejiny Slovo dalo slovo a je z toho vojna Aké sú to slová keď dovolia znova preliať krv ?

Ostanú slzy v detských spomienkách Čo si ponesú vo svojich myšlienkách Čo také srdce cití keď v jeho žití je toľko bôľu akú rolu sme im pripravili keď sme ich postavili do sveta hrôz Ak ľudstvo slávi slávu zbraniam uniká teplo ľudským dlaniam	Uniká život z ľudských tiel Nepovedz človek že si nevedel akú hru hráš aj keď sa iba pozeráš Ako dušu bolí keď na poli miesto klasov miesto ľudských hlasov počuť hlasy striel prečo si človek nevedel vyriešiť všetko v pokoji ktovie či čas všetko zahojí

Už nie rinčanie zbraní ale stisk našich dlaní Nech bez strachu pozrú sa deti na modrú oblohu ostaňme pri Bohu a v srdciach ľuďmi Existuje Svetlo lásky v každej bytosti odídu krutosti i doba temna i keď sa to ešte nezdá	Precítiť bolesť Božiu v bolesti ľudí jeden gén prúdi v krvi všetkých nás čas časov prehluší vravu hlasov i ľudskú nenávisť Boh stvoril svet pre lásku prečo ho niekto napĺňa zlobou prečo touto dobou násilie sa tiahne veď každý tak priahne po láske Pomôž jej Bože vzklíčiť skôr ako stihneme sa zničiť

Stredovek upálil čarodejnice postavil hranice temna a oni ešte trvajú veď ľudia konajú proti ľudskosti Ako nazvať tie krutosti ako dobou temna Ó Bože veď ma i všetkých nás zas k láske i k mieru verme vo vieru posvätnosti života	Svet pokoja a mieru vzklíči ak budeme mať vieru v lepší a krajší svet Bože nech viac už niet násilia nech rany sa zahoja slzy zmyjú hriech pre šťastný detský smiech pomôž nám Bože Nájdime v sebe pokoja dosť a láska nebude iba hosť na tejto Zemi

Človek jeden druhého ničí ľudstvo sa zničí ak Pane do hry nevstúpiš verím že nám odpustíš a prijmeš naše pokánie večné je ľudské hľadanie lásky Nebeský Bože my ľudia Zeme tak málo vieme o Tvojej bolesti veď vzďalujeme sa od Tvojej Milosti Sami si na seba pletieme bič a často nás neosloví nič	Prečo sme slepí a hluchí obchádzame Tvoje ruky i Tvoje Slová a znova sme deti stratené Zlu sa treba postaviť zrkadlo mu nastaviť nenávisť vždy kope hroby čo ostane z tejto doby ak nezvíťazí láska Existuje nesmrtelnosť šťastia verme že jeho dni sa vrátia verme svojou vierou že prejdeme čiernou dierou v lepší zajtrajšok

Prosím za všetkých ktorých trápi žiaľ aby si ich Pane vzal do ochrany nech Tvoja ruka ochráni deti malé i tých čo zabudli na Teba práve i tých čo Ťa len hľadajú i tých čo padajú pod náporom zloby prosím zmeň priebeh tejto doby nech pokoj zavládne na Zemi Pokoj tejto planéte	Padajú slzy ako v daždi cesta sa dláždi kvapkami krvi nejde o to kto bol prvý ale kto ustúpi ľudské zástupy idú v nenavrátno je nám smutno a každého to zraní pošlime teplo dlaní i silu našich priani po mieri Zahniezdil sa strach v ľudských myšlienkach a v jeho obliehaní človek sa bráni voči človeku

Plávajú listy po vode Svetlo je v každom národe i v každom človeku pozri sa na rieku ako čas plynie dieťa sa k matke vinie každý chce v pokoji žiť preto musíš byť pilierom Svetla Chcem zatrieť čiernu farbu chcem odstrániť hradbu medzi srdcami prosím i tých čo sú medzi hradbami vyjdite pošlite lásku	Bohoslužbou za lásku vyriešme otázku vojny pre ľudskosti kvet nechajme znieť ľudské srdce Ruky maj prázdne aby si nimi objal svet veď inej cesty niet ľudský vzlet je v láske

V duši si nesiem ódu na mystérium nového zrodu na to čo bude keď v pokoji a kľude prehovorí hlas ticha keď ľudská pýcha opadne a v tichu povstane láska Na tejto Zemi si sa človek narodil možno si veľa pochodil ale je len jeden kúsok Zeme ten o ktorom vieme že dostali sme do vienka a každá naša spomienka k nemu sa viaže	Rob ako svedomie káže Ak zradíš Zem kde si sa narodil je to akoby si odhodil kus seba samého Ak vyhnúť sa chceš vine prejav sa v čine ľudskosti krutosti nie sú hodné človeka

Ďakujem za lúče Slnka ďakujem že potôčik žblnká že vtáčatka spievajú že motýle lietajú že dážď ticho mrholí ďakujem za obilie na poli i za modrú oblohu Všetko spieva o Bohu a tých mojich zopár slov prijmi Pane na doslov

Autorka básnickej zbierky Cesta lásky
vedie cyklus prednášok v Klube 22 v Bratislave.