47.
Človek má pracovať pre samotnú prácu,
ale nečakať za ňu odmenu.
Nech odmena nie je motívom tvojej práce,
ale neoddávaj sa ani nečinnosti.

48.
Ó, Ardžuna, vytrvaj v jóge.
Konaj svoje povinnosti, ale nepripútavaj sa k nim.
Nech ťa nerozruší úspech, či pád.
Táto vyrovnanosť mysle sa nazýva jóga.

49.
Ó Ardžuna, menej cenná je práca zištná,
než tá, ktorá je z múdrej vôle vykonaná.
Úbohí sú tí, ktorí len pre odmenu pracujú.

50.
Človek s vyrovnanou mysľou sa aj v tomto živote
oslobodí od dobra, aj zla.
Preto sa zdokonaľuj v jóge -
jóga je umenie konania.

51.
Múdry človek, ľahostajný k odmene, prameniacej z práce,
poznajúci podstatu svojho "Ja",
pozbavený pút opätovných narodení,
vskutku dosahuje stav, ktorý je mimo dosahu zla.

52.
Keď sa tvoja myseľ vymaní z bludišťa klamu,
vtedy sa Ťa nedotkne to, čo si počul,
ani čo má byť počuté.

53.
Keď tvoja myseľ, zmietaná počutým,
spočínie nakoniec v Najvyššom,
neotrasiteľná a pevná,
vtedy dosiahneš cieľ jógy.

54.
Ardžuna sa spýtal:
Ó, Krišna, aké sú hlavné črty človeka osvietenej mysle,
pohrúženého do rozjímania?
Ako hovorí múdry človek, ako sedí, ako chodí?

55.
A Krišna riekol:
Ó, Pártha, ak človek odvrhne od seba všetky želania,
podnecované rozumom
a sám zo svojho skutočného Ja čerpá radosť,
nazýva sa človekom pevnej mysle.

56.
Kto je neotrasiteľný uprostred nešťastia a nepriateľstva,
kto zostáva voľný uprostred radovánok,
pozbavený závislostí, strachu či hnevu,
ten sa nazýva mudrcom s jasným vedomím.

57.
Kto pretrvá všade v citovej rozvahe
a keď sa mu dostane dobra či zla,
necíti ani radosť, ani nenávisť,
toho múdrosť je dokonalá.

58.
Ak všetky svoje zmysly dokáže plne odpútať
od objektov sveta,
podobne ako korytnačka vťahuje svoje nohy,
vtedy má jeho múdrosť pevné základy.

59.
Predmety sveta sú bezmocné pred zdržanlivým človekom,
ale jeho túžba po svete nezaniká;
avšak i táto túžba sa stratí,
keď človek uzrie Najvyššieho.

60.
Ó, syn Kuntí, búrlivé zmysly mocne zvádzajú z cesty
dokonca i myseľ múdreho človeka,
usilujúceho o poznanie.

61.
Všetky tieto zmysly treba udržovať,
so sebaovládaním si sadnúť a o Mne meditovať.
Vskutku je pevná múdrosť toho,
kto ovládol svoje zmysly.

62.-63.
Z myšlienky na predmety sveta vzniká k nim náklonnosť.
Náklonnosť prerastie do želania a želanie zrodí vášeň,
vášeň zrodí klam a klam spôsobí zmätenie mysle,
výsledkom zmätenej mysle je strata rozumu.
A strata rozumu vrcholí zánikom človeka.

64.
Ale človek so sebaovládamím, ktorý sa svetom uberá
so zmyslami skrotenými,
slobodný od túžob a odporu,
- ten dosiahne vyrovnanosť a pokoj mysle.

65.
Keď je pokoj mysle dosiahnutý,
zaniknú všetky jeho bôle.
Vskutku, človek vyrovnanej mysle
sa čoskoro v múdrosti utvrdí.

66.
Človek s nevyrovnanou mysľou nevie,
čo je poznanie a čo meditácia.
Kto nerozjíma, nepozná pokoj.
Tak odkiaľ príde šťastie pre nepokojného duchom?

67.
Ak myseľ nasleduje ktorýkoľvek z potulných zmyslov,
ten unáša múdrosť
sťa vietor plachetnicu na mori.

68.
Preto, ó, mocný bojovník,
ten, kto všetky svoje zmysly ovládol
a od nástrah sveta odpútal,
toho múdrosť je presvedčivá.

69.
Čo je noc pre všetky bytosti, to je bdelý deň
Pre človeka uvedomelého.
Čo je pre bytosti bdenie, je len noc
pre osvieteného mudrca.

70.
Nech prídu všetky želania sveta -
len ten dosiahne pokoj, kto pretrvá skalopevne
podobne ako oceán zostáva neotrasiteľný,
aj keď sa doňho vlievajú mnohé rieky:
ale niet pokoja pre toho,
kto túži po radovánkach.

71.
Kto prekonal všetky túžby
a svetom kráča nespútaný,
pozbavený myšlienok: "to som ja", a "to je moje",
ten dosiahne pokoj ducha.

72.
Ó, Ardžuna, tento stav je najvyšší.
Kto ho dosiahol, viac už nepodľahne klamu;
a ak v ňom človek pretrvá aj v hodine svojej smrti,
dostane sa mu neskona1ej a večnej Blaženosti.

( zo sanskrtu preložila Alena Adámková)